sexta-feira, 25 de novembro de 2016

ESKOLA NO SERTIFIKADU


ESKOLA NO SERTIFIKADU


Hakerek-na'in : Cesar. F. Amaral, Estudante FFCH-UNTL, 4o Ano (Semestre VII)

Ita hotu ohin loron moris iha era ida-ne’ebé sistema hotu avansadu ka sofisticado, moris iha mundu ida-ne’ebé dezenvolvidu iha aspetu hotu; Edukasaun, Saúde, Tekonolojia, Ekonomia, Turismu nst. Infelismente iha Timor-Leste sistema no setór sira ne’e hotu foin maka dezenvolve uito’an ka sei dezenvolve neneik liu. Ohin Loron estadu T-L luta maka’as  ho maneira no esforsu oioin hodi dezenvolve neneik ba bebeik área hotu ne’ebé temi iha leten no fó importánsia mós ba setór edukasaun tan konsidera edukasaun nu’udar xavi ba dezenvolvimentu nasionál.
Hodi dezenvolve sistema ka setór edukasaun iha Timor-Leste maka estadu kria no investe infra-estrutura oioin iha área edukasaun nian; rekruta professores ne’ebé kualifikadu, hadi’ak padraun kuríkulu de ensinu, hadi’ak fasilidade sira eskola nian, hakbi’it prosesu hanorin no kria kondisaun oioin hodi bele kualifika edukasaun ida-ne’ebé efisiente no kualifikadu.
Edukasaun tuir hau nia komprensaun fahe ba parte tolu maka hanesan ; Edukasaun Formál, Informál  no Nonformál. Edukasaun Formál maka atividade eduka ida- ne’ebé hala’o iha fatin ka espasu ida ne’ebé hanaran “ESKOLA” (Pre-primária to’o universidade) ka koñesimentu senso comum dehan atividade kurikuláriu, Informál mak baibain hala’o iha atividade estra-kurikuláriu sira hanesan; kursu, treiamentu, workshop, formasaun, inklui edukasaun familiar; Ida ne’ebé eduka hosi família kona-ba kultura (regras, normas,  valores, fé, tradisaun) nst. Ikus mak Edukasaun Nonformál ne'ebé aprende atraves troka esperénsia iha konvivu sosiál ne'ebe individu ida hola parte ba.  Hodi bele hatene katak ema ida hakat liu ona pasu balun iha jornada estudu nian tantu iha Edukasaun Formál no Informál maka ema ka sosiedade elite(elite global) sira,iha sira nia sistema kria surat tahan ida-ne’ebé hanaran ‘Sertifikadu’.
Liuhosi artigu simples ida ne’e ha’u hakarak hateke klean uito’an kona-ba saida maka bobar no trai hela sosiedade ka estudante nia hanoin no hakarak durante hala’o nia atividade iha jornada moris nian nu’udar estudante ka akadémiku ida. Antes tama ba laran, konvida ita atu ita haree uluk lai kona-ba saida maka eskola no sertifikadu.

Saida maka Eskola no Sertifikadu ?

I. Eskola

Etimolojikamente, Eskola termu ka palavra ida mai hosi grego (scholē), signifika "lazer"ka / ou "aquele em que o lazer é empregado", e mais tarde "um grupo a quem foram dadas palestras, escola".
Tuir matenek-na’in Mannheim (1972) no Perrenoud (2005) nia hanoin, ne’ebé deskreve iha Revista Diálogos Fakuldade Filozofia-UNTL nian, define eskola hanesan “espaço de dialógo”.(Diálogos, 2016, p. 20)
Nune’e Michael Apple (2002) hatutan katak:
  “[...] as escolas devem promover o pensamento crítico dos alunos e não apenas ensinar a repetir, a decorrar e a copiar os conteúdos em sala de aula ”. [...]“apenas o pensamento independente e a compreenção do seu contexto social poderá causar impactos significativos e capazes de promover mudanças sociais e um aprendizado consistente”...(Diálogos, 2016, p. 20.)

II.  Sertifikadu
Tuir disionáriu Língua Indonésia nian Kamus Besar Bahasa Indonesia (KBBI), defini sertifikadu hanesan:
“tanda atau surat keterangan (pernyataan) tertulis atau tercetak dari orang yang berwenang yang dapat digunakan sebagai bukti pemilikan atau suatu kejadian”(KBBI-pdf , p. 1335).
 Iha definisaun seluk ne’ebé ha’u konsege asesu no hetan maka sertifikadu hanesan secarik surat sebagai tanda pengakuan bahwa seseorang menguasai kompetensi tertentu, telah mengikuti suatu event, atau tanda kepemilikan suatu barang”.
Hanesan saida maka ita konsege hetan no entende uito’an hosi definisaun no esplikasaun balun kona-ba eskola nune’e mós sertifikadu ne’ebé haktuir no hatuur iha leten, ha’u hakarak ita fila ba realidade reál, eskola ka edukasaun formál no informál nian ne’ebé ita idaidak hasoru iha ita nia vida kuotidiana, no liga ba kontextu Timor-Leste nian.
Maske ita ko’alia kona-ba sertifikadu no eskola ita ko’alia asuntu rua ne’ebé luan uito’an, mas ha’u hakarak limita hakerek ida ne’e ba de’it sertifikadu nia relasaun ho edukasaun formál (eskola) no informál (kursu ka treinamentu sira). 
Ha’u fiar ita hotu konxienti kona-ba saida maka durante ita halo iha ita nia estudu hahú hosi pre-primária to’o mai situasaun ida daudaun ne’e. No balun seluk ne’ebé la konsege hakat pasu iha kareira nu’udar estudante mós konxienti bainhira hala’o nia asaun iha atividade ruma iha vida treinamentu, formasaun ka kursu ruma. Karik balun seluk la posivel ba rua ne’e hotu la hatene kona-ba ida ne’e, maibé dalaruma rona kona-ba saida mak sertifikadu. Ne’eduni liuhosi espasu ki’ik ida ne’e ha’u nu’udar mós estudante ka universitáriu ida-ne’ebé hakarak hato’o ha’u nia perspetiva tuir ha’u nia opiniaun kona-ba estudante nia estudu ne’ebé dadaun ne’e hala’o iha nivel edukasaun formál no informál nian iha Timor-Leste.
Ohin edukasaun formál no informál iha ita-nia rain la’o maka’as, maski seidauk loloos. Desde primaria to’o mai ohin loron iha universidade ha’u konsege nota no observa estudante no universitáriu hotu ne’ebé tuir prosesu hanorin ka aprende iha sala de aula ka iha fatin sira treinamentu nian. Estudante hotu ne’ebé aprende tantu iha eskola ka fatin treinamentu seluk, ka formasaun sira sempre mosu iha sira hanoin maka iha fatin ne’e ita formasaun ka treinamentu iha sertifikadu ka la’e ? Se laiha sertifikadu sira tuir kursu ka treinamentu ruma la sériu no dalaruma lakoi tuir, tan iha fatin refere laiha sertifikadu. Signifika tuir kursu, formasaun ka eskola liafuan “aprende” koloka iha pasu daruak no liafuan “sertifikadu” koloka iha parte dahuluk.
Observasaun simples ita bele nota no foti hosi ezame ne’ebé kada tinan sempre hala’o iha edukasaun formál ka informál. Nivel universitáriu bolu “ezame semestre” ka nivel primaria to’o sekundária bolu “ezame trimestre”. Ezame ne’ebé tuir loloos ita komprova ka teste ita nia qualidade de entendimento do conteudo da matéria duma disciplina maibé nakfilak-an sai qualidade de decor, signifika sé maka dekór maka’as ka lais liu, sé maka dekór folla barak liu nst. Ezame ne’ebé tuir loloos komprova ita nia kompreensaun ba conteudo matéria sira, nakfilak-an sai competição, sé maka nia valór ne’ebé sei hakerek iha sertifikadu boot liu ka sé maka bele hetan notas A ou 9.5 ou 10.
Tanba ne’e, hakarak atu hetan notas ne’ebé A (9.5 ka 10), no lakoi moe kolega seluk, maka estudante balun halo maneira oioin ho sira nia métodu no maneira rasik hodi na’ok matéria sira nune’e bele prienxe iha folla ezame, ez maka : Nyontek, Copy and Paste (plagiar), Na’ok kolega seluk nia matéria ka folha ezame, subar surat tahan iha kalsa bolsu, balun subar tama iha meias, balun foto matéria sira iha Telemovél iha Hp lori tama ba ezame, balun hakerek matéria iha kelen nst. Hirak ne’e mosu tan durante ne’e ema nia dezentendimentu ba surat tahan ida-ne’ebé hanaran “sertifikadu”. Ema nia hanoin eskola la’ós ona hanesan fatin ka espaço de dialógo, maibé fatin atu buka sertifikadu .Ema nia hanoin eskola la’ós ona fatin atu buka matenek maibé fatin atu buka notas ka fatin kompetisaun. Ita la konxiente katak notas ne’ebé sei hakerek de’it ho letra ka símbolu aritmétika 9.5 ka 10 iha sertifikadu, sei hamate no fó terus ba ita durante tinan naruk. Iróniku liu maka hirak ne’ebé na’ok, nyoktek, copypaste maña no gaba nia an tan dehan nia matenek!

Tebes duni ka, sertifikadu determina ita-nia moris ?

Ita barak ohin loron lakon ona motivasaun, vontade no comitment  atu komprende matéria ida ho konxiente. Ema barak mós lakon ona maturidade nu’udar estudate ka lakon ona essência estudante nian. Estudante ne’ebé tuir loloos iha nia rásio nakonu ho matenek no neon badaen, maibé hirak ne’e nakfilak-an no la akontese. Estudante ne’ebé tuir loloos nia rásio nakonu ho kreatividade, krítiku, inovativu, vizionariu nakfilak-an sai estudante konsumidór, esploradór no koruptór. Razaun estudante komunga ona notas ne’ebé sei hakerek iha sertifikadu mak importante liu do que a compreenção do conteudo da matéria duma disciplina.
Notas ka simbólu aritmétika ne’ebé hakerek ho letra iha sertifikadu la’ós dalan úniku lori ema bele hasoru dezafiu moris nian. Sertifikadu hanesan de’it surat tahan ida-ne’ebé nakonu ho notas ka simbólu sira aritmétika nian, reprezenta katak ema ida ne’e hakat liu ona pasu ida ba nia kareira moris nian iha instituisaun ka fatin balun. Sertifikadu tuir loloos reprezenta de’it kualidade ema ida nian ne’ebé konsege sukat liuhosi surat tahan ida, la’ós nia maka esénsia fundamentál.  Perguntas mak ne’e se ha’u na’ok ema nia matéria, nyoktek, plagiar (copy paste) nst,hodi ha’u hetan notas ka valór A ou B ka 8 ou 9 ne’ebé hakerek iha sertifikadu, será que ha’u nia sertifikadu kualidade ?
Resposta simples katak; Lae ! Tanba tuir loloos sertifikadu atu dehan de’it ita hakat liu ona jornada balun la’ós atu sukat sé mak matenek liu sa tan sukat sé maka Nyoktek furak, copy paste ema la nota ka na’ok matéria profesór la hetan nst. Ne’eduni, konklui deit katak sertifikadu la determina ó ka ita nia moris, atu determina ita nia moris maka ita nia-an rasik.

Saida maka  bele halo hodi halakon virus aat hirak ne’e ?

Ita barak konsumu ona virus aat ida-ne’ebé hanaran sertifikadu maski ita la konxiente. Ita lakon ona motivasaun no vontade atu aprende. Ita somente tur iha aulas ka fatin sira treinamentu hanesan halo rame aulas, ka buka buat seluk ne’ebé la’ós ona matéria. Ita mós iha ona ábitu ka toman atu na’ok matéria, nyoktek , copy and paste nst, tan mosu iha ita nia hanoin la’ós kompreensaun ba matéria ida mak importante maibé valór ne’ebé sei hakarek iha sertifikadu mak importante. Ita bosok ita nia an-rasik, ita nia profesór sira no ita nia inan aman ho na’ok, nyoktek, subar matéria hodi tama ezame nst. Tan ita fiar katak notas di’ak maka dalan úniku lori ita ba sabedoria no perfeitu. Ita la sura no sukat inan no aman nia kolen, terus, maibé ita trai sira nia dedikasaun sinseriedade ho buat la vale ida maka sertifikadu. Tan de’it valór ne’ebé sei sukat liu notas aritmétika ne’ebé sei hakerek iha sertifikadu, ita koko no bosok ita nia inan aman no profesór sira .
Tuir ha’u nia análiza, atu halakon toman ladi’ak (na’ok matéria, nyoktek , copy and paste nst) la presiza halo esforsu barak. Simplesmente ita konxiente ba ita nia-an, kondisaun ita nia família nian, nune’e mós ita-nia sosiedade. Signifika hasa’e ita nia “vontade” no “comitment” hamoris fali ita nia “motivasaun” hodi aprende, halakon hanoin aat ne’ebé durante regula ita nia kakutak. Se ita iha vontade atu aprende, se ita iha comitment atu aprende, ita iha motivasaun di’ak atu moris iha futuru ida-ne’ebé nabilan, hodi serbí ema seluk ho dignu, ha’u deseja ita sei la halo hahalok ladi’ak (aat) hirak ne’e. Tan ita konxiente katak ita nia família la’ós halo milagre hodi buat hotu mosu ka akontese di’ak de’it mai ita, maibé pelo contrario.Nune’e mós ita konxiente katak eskola la’ós fatin atu buka valór no sertifikadu hanesan saida maka haktuir hosi Michaele não apenas ensinar a repetir, a decorrar e a copiar os conteúdos em sala de aula ”. Maibé oinsá maka “promover o pensamento crítico dos alunos” e  “apenas o pensamento independente e a compreenção do seu contexto social poderá causar impactos significativos e capazes de promover mudanças sociais e um aprendizado consistente”Michael Apple (2002).   Nune’e mós konsidera eskola hanesan “espaço de dialógos” ka fatin atu dada-lia.(Diálogos, 2016, p. 20.).
Ne’eduni, atu ita hotu labele monu ba virus aat ida ne’e maka, koko hanoin ho ita-nia kakutak rasik, koko insisti hasoru hahalok hotu ne’ebé temi iha leten, koko halo auto-reflesaun atu labele repete ba repete hahalok hotu ne’ebé la’ós lori estudante ba di’ak, maibé destroi estudante nia moris. Karl Marx dehan “a religião é o ópio do povo” ha’u dehan “o certificado é o ópio dos estudantes”.

Ha’u repete tan iha artigu ida ne’e katak, atu halo saida de’it koko husu Tanba sá ha’u halo ida-ne’e no ida-ne’ebá ! Tan tinan haat ou lima iha (universidade) ita bele dekór, na’ok matéria, nyontek nst, maibé tinan barak maka ita hasoru dezafiu moris nian. 

Referências

Revista Dialógos Filosofia & Educação, Revista da Faculdade Filosofia, Ano I/ No. I/ 2016, UNTL (Pag. 20)
http://kbbi.web.id/sertifikat [Consult. 24 Nov. 2016]


segunda-feira, 31 de outubro de 2016

HANOIN NE’EBÉ “SALA” NO “DIFERENTE” KONA-BA FILOZOFIA



HANOIN  NE’EBÉ “SALA”  NO “DIFERENTE” KONA-BA FILOZOFIA


Hakerek -na'in : Cesar. F. Amaral, Estudante FFCH-UNTL, 3o  Ano

Iha semana hirak fulan Agustu-nian (2016), Faculdade de Filosofia e Ciências Humanas (FFCH)-Universidade Nasional Timor Lorosa’e (UNTL) hala’o peskiza ida. Ha’u hamutuk ho kolega na’in-lima seluk no mós ami-nia dosente Profesór DR. Alessandro Boarccaech hala’o Projetu peskiza ida kona-ba ”Relasaun entre filozofia no edukasaun” iha eskola sekundária (privadu no públiku) sanulu-resin-rua ne’ebé ezisti iha Díli laran. Iha peskiza ida ne’e nia objetivu komum mak hatene oinsá interpretasaun no opiniaun jerál sosiedade nian kona-ba Filozofia, nune’e mós perspetiva individuál ka personál ema idak-idak nian, ka “conhecimento senso comum” kona-ba filozofia rasik. No nia objetivu espesífiku maka atu hatene kona-ba relasaun entre filozofia no edukasaun, liga iha kontextu Timor-Leste nian.
Hosi peskiza ne’e rasik lori ona ha’u hatene uito’an perspetiva no personalidade ema nian (psikolojikamente) hanesan ; ema nia karater atu simu ema, hatán ba pergunta sira, no oinsá relasaun entre seres racionais ka ema sira ou relação dos homens uns aos outros no mós hahalok balun ne’ebé “implisitamente” subar-an liuhosi liafuan sira, no mós ema nia karater em comum.
Peskiza ida ne’e maka inspira no motiva  ha’u hodi ha’u bele inisia ka hahú hakerek artigu simples ida ne’e kona-ba hanoin sira ne’ebé sala no diferente kona-ba Filozofia ne’e rasik. Objetivu hosi artigu ida ne’e mak lori ita hotu no maluk estudante ka universitáriu balun ne’ebé daudaun ne’e seidauk tama iha mundu Filozofia nian, no sempre pesismista ba hanoin no hanorin sira filozofia nian, no mós komprensaun sira ne’ebé daudaun ne’e la la’o tuir nia dalan rasik,  hodi hola parte iha liña ida de’it no mós loke tan hanoin foun hodi konxiente kona-ba saida mak Filozofia, nune’e bele hatene an-rasik no ema seluk hodi bele hasoru dezafiu moris nian.

I.                   Hanoin ka pensamentu  komum sosiedade nian kona-ba Filozofia ka “conhecimento senso comum sobre a filosofia”

Iha peskiza hirak ne’ebé hala’o liuhosi entrevista sira, no mós hanoin balun ne’ebé hetan liuhosi dadalia ka “dialógo”(métodu ida ne’ebé Filózofu Socrátes uza), ami no ha’u rasik observa, refleta no tetu hodi halo análiza kona-ba pensamentu ka hanoin komum sosidedade nian kona-ba Filozofia ne’e rasik. Bainhira mosu pergunta sira hanesan saida mak Filozofia ? Sé de’it mak bele estuda Filozofia ? Filozofia estuda kona-ba saida ? no mós pergunta sira seluk tan ne’ebé ita rasik rona ho hetan. No mós ba ita no sira seluk ne’ebé estuda tiha ona uito’an kona-ba Filozofia iha ita nia fakuldade rasik, ita sempre hasoru no rona pergunta sira hanesan Tanba sá ita/ó estuda Filozofia ?  iha ne’ebé fatin atu servisu ba ? ka (“campo de trabalho”)?
Barak hosi ita ne’ebé lee no estuda ona kona-ba ba Filozofia, pergunta ka mahusuk hotu ne’ebé hatuur iha leten ne’e hanesan baibain ka “biasa-biasa”, maibé ba maluk seluk ne’ebé seidauk rona, sa tan estuda, ne’e pergunta sira ne’ebé foun, kómiku no balun dehan pergunta sira ne’ebé la lójika “tidak masuk akal” no seluk tan ne’ebé ema ida-idak infeita tuir sira nia maneira de pensar no vontade rasik.
Iha sosiedade em komum no ema (feto no mane) em particular, sira sempre hatan pergunta sira ne’e ho simplesmente hanesan : saida mak Filozofia ? baibain hatan deit dehan katak “Filozofia ne’e estuda kona-ba ema nia hahalok” no maioria mak hatan hanesan ne’e! Iróniku uito’an maka, balun seluk hatan dehan katak “Filozofia ne’e so Na’i Lulik ka Padre no Madre sira mak estuda ” no balun hatan ho onestu dehan “Foin ba dahuluk rona liafuan ida ne’e”,  no furak uito’an tan balun seluk rona pergunta hirak ne’e, sira koko no komesa hamosu sira nia “admiração” (kekaguman/hakfodak), no ema sira ne’e iha “curiosidade” (Rasah ingin tahu) ka hakarak atu rona no hatene kona-ba saida mak Filozofia ne’e rasik.
La’ós de’it Komunidade ka sosiedade ne’ebé la aprende no estuda Filozofia mak hatán ka resposta hanesan ne’e, maibé mós balun ne’ebé estuda ona, sira nia resposta hanesan no balun dehan katak ema ne’ebé estuda Filozofia ne’e “ateis” (ema ne’ebé la fiar Maromak).
Iha prosesu diskusaun no diálogu ne’ebé mai ho dialétika ne’ebé naruk, ema barak hamosu pluralidade ba hanoin (pensamento) no diferentes opiniaun ka (hipótese). No balun dehan, ita sira mak estuda Filozofia sei sai hotu Padre no Madre, seluk dehan ita bele siik ona sira nia karater (psicologicamente), no ba sira-ne’ebé pesimista (hanoin negativu) mai ita, sira dehan ita sei la hetan servisu (campo de trabalho) no seluk tan ne’ebé ita boot sira rasik rona no observa.

II.                Tanba sá maka sosiedade ka ema nia hanoin hanesan ne’e ? impaktu mai hosi ne’ebé ? Influénsia hosi sé ?(Análiza tuir hakerek-na’in nia perspetiva)

Hahún ba baze istórika, istória Timór nian, hahú hosi tempu kolonialista (Portugés) to’o mai invazór (Indonézia), infelismente ema ne’ebé aprende filozofia mak ema sira ne’ebé hanesan haktuir iha leten (seminarista) ou sira ne’ebé eskola atu sai Na’i Lulik (Padre) , Madre no mós relijiozu sira seluk. Nune’e mós bainhira ita-nia nasaun hetan liberdade totál ka Independénsia iha 2002 to’o mai iha 2010, laiha eskola no universidade ida maka hanorin Filozofia, exeptu semináriu sira, eskola Portuguesa Rui Cinaty no mós ensinu sekundáriu Externato de São José.
Liuhosi istória ne’ebé hatuur maka lori komunidade no ema hotu nia hanoin sai hanesan saida maka sira resposta ba mahusuk/ kestaun hotu ne’ebé haktuir iha leten. Hosi ida ne’e bele konklui ka hasa’i de’it sintéze ida katak kauza prinsipál ba efeitu hotu ne’ebé haktuir maka influénsia hosi istoria edukasaun filozofia pasadu nian (ema nia mindset (maneira de pensar) domina ho koñesimentu pasadu. Nune’e komunidade ka sosiedade no ema ida-idak lalais loos hatán ka responde ba pergunta hotu simplestemente tuir realidade no esperénsia pasadu nian ne’ebé sira observa no ultrapasa.

III.             Filozofia ne’ebé loloos, tuir ema sira ne’ebé estuda ona filozofia no filózofu sira nia pensamentu.

Iha livru filozofia balun ne’ebé ha’u konsege  asesu hodi lee, liuhosi mós média eletrónika ka site sira iha internet, no mós liuhosi aula sira Filozofia nian,  iha hanoin  uito’an ne’ebé ha’u konsegue kapta, haktuir ho loloos kona-ba definisaun filozófikamente hosi filozofia rasik mak hanesan ; Definisaun etimolojikamente, definisaun tuir filózofu sira-nia hanoin no matenek-na’in sira-ne’ebé estuda ona filozofia, no mós ha’u nia hanoin rasik ka perspetiva pesoál kona-ba definisaun Filozofia.
Etimolojikamente, filozofia mai hosi lian grego (Yunani)“Philoshopia”, no iha lian inglés “Philoshopy” signifika (amor à sabedoria) ka “domin ba matenek” ou “cinta kebijaksanaan”. Nakfahe ba sílabu rua philos no shopos. Dahuluk (philos) signifika “domin ” ou philia “belun ka amigu” no daruak (shopos) signifika “matenek/sabedoria, conhecimento, arte, esperénsia prátiku no intelijénsia (Bagus,L. p.242 ). No ema sira ne’ebé estuda Filozofia ne’e, hanaran filózofu. Filozófu signifika “ema ne’ebé hadomi matenek (sabedoria/sapientia) ka lialoos (verdade/veritas)” .
Phytagoras mak sai nu’udar Filózofu ne’ebé mak hamosu ka define palavra ou termu Filozofia iha sekulu VI m.K (molok Kristu). Bainhira pergunta barak mosu hodi husu ba Phytagoras dehan, tanba sá ita-Boot la sai ema ne’ebé sabedoria ? Nia ho haraik-an (humilde/humildade) resposta dehan “Só Nia (Maromak) de’it mak merese fo liafuan sabedoria, no ha’u ema ne’ebé mak buka no hadomi sabedoria ”.
Iha prosesu hatán ba kestaun hotu kona-ba pergunta sira hanesan saida mak filozofia? Ita bele hatán etimolojikamente tuir etimolojia ne’ebé haktuir, no sientífikamente ita só bele dehan deit Filozofia mak inan ba siénsia hotu / “Mother of science”  ka “matter scientiarum”, maibé atu hatuur definisaun ida obejtivamente sai nu’udar definisaun universál ba ema hotu uza ne’e “laiha”. Ne’eduni subjetivamente filózofu no ema idak-idak fó nia definisaun tuir nia pensamentu rasik. Iha artigu simples ida ne’e ha’u foti de’it matenek-na’in sira ne’ebé estuda filozofia nia hanoin no mós filózofu balun nia pensamentu no ha’u nia interpretasaun ba Filozofia ne’e rasik .
Tuir matenek-na’in Benedito Pepe, nia defini Filozofia hanesan “hanoin  (Pensamento),  reflesaun (Reflexão), mahusuk (Questinamento) no mós  produsaun  (Produção).  Nia dehan, atu dehan produsaun bainhira iha momentu ita entende ona kona-ba saida mak produsaun ne’e rasik.  Tanba ne’e nia haktuir katak produsaun maka “modifika ka transforma  ser ida ba ser seluk/ sasan ida ba sasan seluk (Moficar algo em outro algo ou ser em outro ser)”.
Aristóteles  defini filozofia hanesan siénsia ida-ne’ebé investiga kauza no prinsípiu hosi buat hotu. Bertrand Russell dehan filozofia hanesan esforsu ida atu resposta ba pergunta-sira ne’ebé aas ho krítiku. Plataun (Filózofu grego) haktuir dehan: “Filozofia hanesan siénsia ida-ne’ebé esforsu atu hetan verdade ida ne’ebé loloos no perfeitu ka prudente. Nune’e mós nia dehan filozofia mak investiga kona-ba kauza no prinsípiu ida-ne’ebé ikus hosi buat tomak ne’ebé iha”. Rene Descartes define Filozofia hanesan kompilasaun hosi koñesimentu oioin ne’ebé nia peskiza báziku kona-ba Maromak, Natureza no Ema.
Tuir ha’u nia perspetiva ka opiniaun pesoál kona-ba filozofia katak, filozofia hanorin ita oinsá atu :
1.      Hanoin ho modu krítiku, rasionál, lójika no fundamentu ( pensar em modo crítico, racional, lógica e fundamento), katak hanoin buat hotu hosi pontu oioin, hosi lidun ka vertente hotu no hanoin ho fundamentu ka kle’an ba problema hotu umanidade(ema), mundu (cosmos) no Maromak nian.
2.       Reflesaun (hahún ba istória hodi projeta ba oin)
3.       Análiza problema ho profundu no fó resposta ba problema sira-ne’ebé siénsia sira labele resposta.
4.      Inan ba siénsia hotu (matter scientiarum), katak nia fó hanoin hodi siénsia seluk esperimenta, ka ohin loron ne’e bolu inter-disiplinár.
Iha definisaun hotu ne’ebé hatuur iha leten, ha’u konxiente bele ona lori ita sai hosi hanoin naksalak hotu ne’ebé daudaun ne’e regula hela ita nia raciocínio no la’o tuir duni dalan filozofia nian. Signifika katak filozofia la’ós hanesan saida mak durante ne’e ita pesimista hela.

IV.             Diferensa filozofia no siénsia sira seluk

To’o ona idade contemporánea ne’e (Séc. XXI), ema hotu seidauk bele defini ho loloos diferensa entre filozofia no siénsia seluk hanesan (Matématika, Kímika, Biolojia, Ekonomia, Psikolojia nsst). Neduni liu hosi espasu ida ne’e hakarak lori ita hotu ba entende kona-ba diferensa entre Filozofia no Siénsia sira seluk.
Dala wa’in ema hotu nunka atu halo diferensa entre filozofia no siénsia seluk, exemplu ki’ik ida ita bele foti hosi peskiza ne’ebé hala’o . Bainhira mosu pergunta sira hanesan saida mak filozofia ? ema ka respondente sira sempre hatán ho simplesmente dehan filozofia estuda kona-ba ema nia karater. Hosi resposta simples ida ne’e, simplesmente bele hasa’i deit sintéze katak ema seida’uk hatene ho konxiente diferente entre filozofia no siénsia seluk.
Filozofia no Siénsia sira hanesan Matemátika, Fízika, Biolojia, Psikolojia no sira seluk sira iha “diferente”!. Simples liu bele foti de’it ezemplu hosi resposta ne’ebé hatán iha leten hanesan “filozofia ne’e estuda kona-ba ema nia karater” . Resposta ida ne’e la’ós Filozofia nia signifikadu, mas siénsia Psikolojia. Estuda “ema nia karater” (comportamento) ne’e parte oan ida hosi objetu estudu Filozofia nian. Diferensa seluk tan maka siénsia sira estuda deit parte balun (a parte) hosi ser, mas filozofia estuda totalidade (buat hotu) kona-ba ser ka totalidade das coisas (fízika no metafízika).
Atu ita bele komprende liu kona-ba diferensa entre filozofia no siénsia sira ita koko haree hamutuk  ezemplu simples ida ne’e : “observasaun Nuu liuhosi oklu siénsia nian no mós filozofia nian”.
Iha Nuu hun ida ne’ebé iha nia fuan barak tebes. Iha tempu ida Filozófu (ema ne’ebé estuda filozofia ) no mós Sientista (ema ne’ebé estuda siénsia) hamriik  iha Nuu ne’e nia hun komesa halo observasaun no fó sira-nia perspetiva ka opiniaun tuir ida-idak nia área ne’ebé sira estuda. Sientista ekonomia bainhira nia hateke ba Nuu nia fuan, nia komesa hanoin hodi dehan Karik nuu ne’e nia fuan ha’u fa’an ha’u konsege hetan osan barak no hodi osan ne’e ha’u bele halo buat seluk tan, no mós nia hun ha’u tesi ha’u bele halo ha’u nia uma uza ai ida ne’e ”  . Nune’e mós sientista kímika bainhira halo observasaun ba Nu’u ne’e, iha sientista ne’e nia hanoin nia dehan nune’e “hosi nuu ida ne’e nia fuan ita bele produz ai-moruk balun ne’ebé bele kura moras ida ne’e ka ida ne’ebá, nst”Maibé banhira Filózofu maka hamriik iha Nuu ne’e nia hun nia la’ós de’it halo observasaun hanesan saida maka seintista Ekonomia no Kímika observa, maibé nia observa Alein de, ka liután ida ne’e. Ne’eduni observsaun Filózofu nian hanesan ne’e : “saida mak Nuu ? sé mak kria ? Tanba sá mak nuu ne’e moris ? Nuu ne’e nia moris atu fó benefísiu ba sé no ba saida ? Nuu ne’e nia fuan sei hodi halo saida ? tanba sá nuu ida ne’e diferente ho nuu ida seluk ? nst”.
Bainhira sientista ekonomia no kímika haree no fó sira-nia opiniaun kona-ba ba saida mak sira observa ka haree hosi nu’u ne’e, sira-nia katutak ka rásio orienta de’it ba  sira nia objetu estudu idaidak. Nune’e mós hanesan ho Filozofia.
Hosi ezemplu simples ida ne’e ita bele hasai sintéze katak siénsia halo deit observasaun ba parte balun hosi nuu ne’e, maibé filozofia observa totalidade hosi esénsia no ezisténsia hosi nuu ne’e.

Hosi artigu simples ida ne’e ha’u fiar ho esperansa katak, ita hotu sei la moris no la’o tuir de’it saida maka akontese, nune’e mós sei mosu hanoin foun ne’ebé diferente ho hanoin sira uluk ne’ebé sala kona-ba filozofia rasik. Hanesan saida maka Radhakrisnan   heteten; “Filozofia la’ós  hanorin no leno de’it ita-nia dalan, maibé oinsá orienta ita la’o ba oin” 

Referênsia Bibliográfika  no Site konsultadu sira

Bagus, Lorens. Kamus Filsafat. Jakarta: Gamedia, 2005.
Maia. L , Filozofia SiénsiaUNTL, 2016.
Maksum, Ali. Pengantar Filsafat; Dari Masa Klasik Hingga Postmodernisme Yogyakarta: AR-RUZZ MEDIA, 2009. 
Rhaman, Arif  Masykur, Buku Pintar Sejarah Filsafat,  Yogyakarta, 2013.   
Rezultado Peskiza no Entrevista Relasaun entre Filozofia no Edukasaun,  2016

EVIKSAUN NO DIREITU BA SIDADE

EVIKSAUN NO DIREITU BA SIDADE                                                                                                               ...