quinta-feira, 17 de novembro de 2022

UNIVERSIDADE IHA TIMOR-LESTE: PRODÚS VERDADE & JUSTISA ALTERNATIVA KA PRO-ELITE NO STATUS QUO? Estudu Krítiku Filozófiku

 

UNIVERSIDADE IHA TIMOR-LESTE: PRODÚS VERDADE & JUSTISA ALTERNATIVA KA PRO-ELITE NO STATUS QUO?

Estudu Krítiku Filozófiku


R Ferreira[1]


Iha artigu ida-ne’e, hakarak aprezenta estudu krítiku filozófiku ida kona-ba ezisténsia universidade no instituisaun akadémika sira ba produsaun verdade no justisa iha Timor-Leste. Propózitu artigu ne’e nian mak lori ema hotu; ativista, estudante, universitáriu, sosiedade hotu-hotu ba komprende kona-ba esénsia mundu akadémika nian iha Timor-Leste, liuhosi halo estudu krítiku ida atraves teoria no nia implementasaun sira iha realidade país ida-ne’e nian. Rezultadu hatudu, universidade balun seidauk hatuur ho loloos esénsia mundu akadémika nian nu’udar na’in ba prodús verdade no justisa alternativa no seidauk hatuur-an loloos nu’udar instituisaun ne’ebé autónomu, imparsiál no independente.

Ohin loron, ita haree iha manifestasaun ne’ebé realiza hosi Aliansa Maubere Nasionál (AMN) hosi loron 07-09 fulan novembru 2022, iha resintu kampus sentrál Universidade Nasional Timor Lorosa’e (UNTL) nian relasiona ho polítika Parlamentu Nasionál (PN) nian ba sosa kareta luxu Prado no Laptop ba membru Deputadu/a sira. Tuir AMN nia haree katak, polítika ida-ne’e somente habokur de’it klase elite (grupu minoria) ne’ebé daudaun asentua iha PN nem iha benefísiu uito’an ba povu klase baixa sira (povu ida-ne’e). Maski, PN mai ho razaun fiskalizasaun, AMN nafatin hanoin katak ne’e razaun absurdu. Tanba nunka halo fiskalizasaun to’o áreas remotas sira, ida-ne’ebé povu mairoria sei halerik hela ba bee-moos, eletrisidade, estrada-aat, mestre/a barak sei voluntáriu, hamlaha, mal-nutrisaun, nst. Atu justifika ida-ne’e ladún difisil. Dala hira ona mak PN ko’alia povu nia problema hanesan mensiona iha leten?.

Iha Manifestasaun ida-ne’e, hetan pro no kontra. Razaun ida mak labele hala’o manifestasaun iha resintu UNTL (cf. Deklarasaun reitór UNTL). Razaun presiza iha karta koñesimentu ruma ba entidade superiór hafoin bele halo manifestasaun. Tuir AMN, la presiza fó-koñesimentu!, tanba natureza mundu akadémiku nian mak atu haree verdade no justisa. Se akademista ida nonok ba injustisa, monok ba hateten verdade alternativa mak, nia parte ida hosi klase esploradór sira, ka makaer-ukun sira, no lakon lejitimidade morál nu’udar defensór ba verdade no justisa no trai prinsípiu no valores akadémiku nian.

Universidade nu’udar espasu diálogu ba verdade no justisa, ka espasu ba aprende hodi mantein podér no status quo?

Iha realidade no istória dezenvolvimentu polítiku nian, dalabarak liu ema lakoi hamosu verdade no justisa alternativa. Ita adora no hana’i verdade no justisa ne’ebé prodús hosi klase elite sira (ka tuir AMN dehan grupu Ditadura Minoria) . Universidade sira barak sai fatin ba produs koñesimentu versaun klase elite nian ou (kapitalizmu) nian, tanba hakarak nafatin mantein podér iha jerasaun tuir  mai. Tuir teoria, “universidade ka eskola sira nu’udar espasu emansipasaun” (cf. Bortolo Valle). La’ós espasu ba adora ka hana’i malu hodi prodús jerasaun esploradór. Espasu emansipasaun iha pilár akadémika tolu; Edukasaun, peskiza no kontrolu sosiál ka servisu estensaun sira-nian (dedikasaun ba komunidade).

AMN komunga pilár universál natureza akadémika nian; 1.) Edukasaun (hanorin no aprende), 2). Peskiza/investigasaun (hare kontradisaun entre ideia no realidade ne’ebé povu enfrenta), 3.) Servisu Estensaun / Kontrolu sosiál (hafoin hetan plobema sira atraves peskiza no tulun rezolve liuhosi idaidak nia maneira de ser). Manifestasaun ne’ebé AMN halo nu’udar konkretizasaun ba pilár akadémiku 3 nian, no nu’udar ajente ba kontrolu sosiál, ho intensaun ida hodi prodús verdade no justisa alternativa ho versaun akadémiku atu bele iha balansu iha desizaun polítiku sira hosi makaer-ukun, nune’e bele lori justisa no moris di’ak ba ema hotu, la’ós grupu ki’ikoan ida mak goja.    

Universidade sira iha nia autonomia rasik. Hosi estatutu autónomu (imparsiál no independente) ne’e mak, bele hatuur verdade no justisa tuir dalan metodolójika (la’ós tuir selera). Se laiha autonomia, bele mosu iha intervensaun ekonómika ka polítika. Hirak ne’e akontese, ita laiha verdade ne’ebé razoavel no loos tuir dalan sientífiku no filozófiku. Kampus/Universidade iha devér atu garante no sai ajente ba kontrolu sosiál ba makaer-ukun sira. Universidade nu’udar espasu ba prodús verdade no justisa alternativa hosi verdade no justisa makaer-ukun sira-nian. Tanba ne’e, labele separa universitáriu no universidade tanba sira iha lójika relasaun. Universitáriu atu ko’alia verdade no justisa karik, ba hili fatin seluk, ida-ne’e liafuan hosi ema sira-ne’ebé la komprende esensia ka natureza mundu akadémika nian. Kasar karik, só ema nunka tuur iha kampus mak bele hasai deklarasaun sira hanesan ne’e.

Universitáriu sira nu’udar rasão de ser universidade ida nian. Atu hateten, estudante/universitáriu nu’udar espíritu universidade ida nian. Komunga valores no prinsípiu akadémiku sira hodi hanoin kona-ba umanidade, hanoin kona-ba esplorasaun, injustisa, marjinalizasaun no iha responsabilidade morál ne’ebé atu hanoin kona-ba ita-nia maluk seluk ne’ebé la konsege asesu universidade tanba razaun barak (saida mak ha’u-nia responsabilidade nu’udar universitáriu ba sira ne’ebé lakon sira-nia direitu atu asesu universidade?). Ida-ne’e, ita bele halo liuhosi dalan organizasaun oioin, ka hosi organizasaun estra parlamentáriu!. 

Deskrisaun informativu iha leten, atu esplika razaun fundamentu AMN hili kampus/resintu universidade nu’udar espasu alternativu, la’ós estrada, ka merkadu. Tanba hirak ne’e kareta nia halai fatin no ema fa’an sasan sira, la’ós fatin ba prodús verdade no justisa alternativa tuir dalan metodolojia.


Editór : Dr. Armindo Moniz Amaral, SH.,MH.

Matéria ne'e publika mós iha Page Ofisiál Facebook Aliansa Maubere Nasional (AMN)

 



[1] Alumni Faculdade de Filosofia e Ciências Humanas (FFCH), Universidade Nacional Timor Lorosa’e (UNTL)

EVIKSAUN NO DIREITU BA SIDADE

EVIKSAUN NO DIREITU BA SIDADE                                                                                                               ...